English
Keď sa vás opýtam kto je Miroslav Marek, čo by ste mi o sebe povedal?
No určite je to Otec, milujúci otec, šťastný otec rodiny. V podstate to je aktuálne to čím žijem a čo ma najviac vystihuje.
Môžete povedať o sebe aj niečo viac? Možno zo súkromia, poprípade detstva alebo kde ste vyrastal alebo niečo o podnikaní.
Určite áno, za to čo som, kým som, vďačím hlavne rodine. Otec aj mama vyrastali v skromnejších pomeroch a rovnako nás i vychovali – slušne, v skromnosti, no nikdy nám nič nechýbalo. Snažím sa nezabúdať, kým sme, odkiaľ sme. Som najmladší zo 4 synov. Takže som benjamínek. Detstvo som mal veľmi pekné, rád na to spomínam. Trošku mi je ľúto, že dnešné deti prichádzajú o to, čo sme prežívali my pred 30-timi rokmi.
Na detstvo mám veľmi príjemné spomienky, ktoré si často vybavujem hlavne teraz ako už otec a hlava rodiny a to pekné verím, že dokážem pretaviť i do našej výchovy.
Teraz som už vedel, že áno, táto cesta bude správna.
Čo sa týka podnikania ako sa človek dostane od podnikania k filantropii?
Po škole som rýchlo zistil, že dokážem veci robiť sám a aj lepšie ako niekto kto mi ich zadal v zamestnaní. Skúšal som niečo vlastné!
Taký prvý malý biznis začal vo vlastnej vinotéke, nasledovalo pestovanie rýchlorastúcich drevín cez podnikanie s kuchynskými odpadmi atď.
Ale pri vlastnom podnikaní je málokedy na ružiach ustlané, samozrejme narazíte zase na iné úskalie tohto “biznis” života. Čo asi každý…
Vyčerpalo ma to, či už na strane psychickej aj fyzickej. Zistil som, že ani toto nie je úplne šálok mojej kávy. A tak prišli zásadné rozhodnutia, začať robiť veci inak a hlavne zmeniť zmýšľanie. Dostal som sa, nie k filantropii, aj keď toto slovo poznám, viem čo znamená ale nepovažujem sa za filantropa, ale za altruistu.
Dal som zbohom pocitu “úspechu” a hromadeniu čísel na účte. Cestu ako mať pokoj v duši a zažiť dobrý pocit to je pre mňa altruizmus.
Zažili ste v biznise úspech, taký, že ste sa mohli rozhodnúť v 35. rokoch života byť altruistom?
Úspech v biznise z pohľadu rastúcich financií alebo vo forme toho, že človek nadobudne materiálne statky, áno, to som zažil. Možno mám to čo som chcel a dokonca si dovolím povedať, že mám viac ako som chcel.
Úspech mi ale v tejto forme nestačil, respektíve ma neuspokojil. A preto ako som už spomenul, začal som svoju prácu robiť inak.
Keďže ja už mám nadbytok, pokúsim sa to celé otočiť a skúsim ľuďom skôr dávať. Onedlho sa dostavil pocit a úspech vo forme vnútornej spokojnosti. A teraz som už vedel, že áno, táto cesta bude správna.
Zistíte, že ste úspešný, ale kde je šťastie?
Vtedy vám prišlo do povedomia založiť neziskovú organizáciu?
Áno, ako som hovoril, prierez celkového vývoja podnikateľského života a moje hľadanie zmysluplnej práce ma nasmeroval i keď nevedomky k tomuto cieľu. Na pomyselných miskách váhy postupne začal prevažovať pocit zanechať za sebou niečo viac ako čísla na účte a urobiť radosť aj druhým.
Práve tam sa to začalo lámať.
A postupne som sa prestal uberať cestou materiálneho života a púšťať do činností prinášajúcich výsledok, ktorý oči nevidia, ale srdce cíti.
Aký je rozdiel medzi úspechom a šťastím? Ako to máte teraz Vy ?
Úspech je trendy v dnešnej dobe. Viacerí ho vidia v prezentovaní sa novým autom a ďalšími statkami. Ja som sa toho veľmi rýchlo nabažil a zistil som, že je to veľmi prchavé.
Zistíte, že ste úspešný, ale kde je šťastie?
Prestávate vnímať tie pekné dennodenné maličkosti, ako to že vyjde slnko, že sa mení ročné obdobie, že vám cestou v parku spieva vták. Človek je stále niekde inde myšlienkami. Ak zameníte úspech za vnímanie každodennej krásy života, prídete o finančné zisky a majetok prestane narastať, ale zároveň objavíte v sebe niečo nové.
Našťastie dokážem vnímať tieto drobnosti a to je mojím úspechom.
Spomenuli sme neziskovú organizáciu, altruizmus, filantropiu, skúste nám povedať niečo viac o vašom projekte.
Gro myšlienky je prepájať ľudí, ktorí chcú pomôcť s ľuďmi, ktorí pomoc potrebujú. Napríklad prepájať ľudí na opačných stranách spoločnosti alebo ak sa nájdeme v úsilí druhého a chceme ho v tom podporiť, je toho nespočet.
Projekt má osloviť tých ľudí, ktorí chcú zažiť pocit, stať sa pre druhého užitočným. Skúsme si večer pred spaním položiť otázku : Čo som dnes urobil pre druhého?
Láska a Vďačnosť sú piliermi, na ktorých je tento projekt postavený.
Teraz trošku mimo tému. Máte obľúbenú knihu, ku ktorej sa rád vraciate, alebo by ste ju odporučili niekomu?
Ja som veľmi slabý čitateľ. Málo čítam knihy, málo si ich kupujem, no keď už nejakú chytím do ruky, tak je to väčšinou na tému príroda.
Napísali ju ľudia, ktorí majú veľmi vyvinuté vnemy o ktorých som hovoril.
Človek, ktorý začne vnímať prírodu, začne jej rozumieť, zistí, že je vlastne dokonalá a nepotrebujeme sa inšpirovať niekde rozsiahlymi vedeckými štúdiami na Marse, ale máme vlastne všetko v blízkosti seba.
Naposledy som čítal napríklad knihu “Tajuplná a liečivá sila vody” od Viktora Schaubergera. On sa nepozeral na vodu ako na H2O alebo ako tekutinu každodennej spotreby. Hovorí o tom, čo sa za ňou skrýva, čo vypozoroval a čo všetko sa s ňou dá dokázať. Aký je tento element pre nás dôležitý, je to úžasné.
Naša Zem je úžasným ekosystémom, ktorým sa môžeme inšpirovať a zužitkovať tieto informácie pre dobro nás všetkých bez nutnosti zanechať po sebe spúšť.
Je niečo čo ste si za posledných pár dní alebo mesiacov kúpili v hodnote okolo 100€, niečo, čo vám urobilo veľmi veľkú radosť a ste s tým doteraz spokojný?
Za posledných pár dní je toho dosť. S tým čím som spokojný si kupujem vlastne skoro každý deň a je to jedlo. Pokiaľ si kúpim potraviny, ktoré sú vypestované alebo vyrobené od človeka, ktorý ich vlastnoručne a s láskou dopestoval, či vyrobil je to vždy z tohto produktu cítiť. S radosťou miniem peniaze za takéto výrobky a vráti sa mi to v radosti zo skvelej chuti. Kiež by bolo takýchto výrobkov čoraz viac a tvorili základ našich jedálničkov.
Existuje nejaké životné zlyhanie, ktoré vás nasmerovalo na tú cestu, ktorú idete teraz?
Učíme sa na vlastných chybách. Bolo ich u mňa určite viacero. Svoje chyby nepovažujem za zlyhanie, lebo pokiaľ si ich uvedomíte, posúva Vás to ďalej. Každý človek si tým prejde. Ak zlyhá a následne svoju chybu nezopakuje, je naozaj múdry.
Aká je vaša najlepšia investícia, pán Marek? Nemusí to byť finančná, ale môže, to už nechám na vás.
Ja si myslím, že mojou najlepšou investíciou sú moje myšlienky. Pretože nestoja nič a to čo mi prinesú je na nezaplatenie.
Máte k tomu nejaký rituál? Nájdite si nejaké miestečko na stíšenie alebo vyhľadávate skôr nejaký otvorený priestor, prírodu a tam sa zamýšľate alebo ako to máte?
Je to zaujímavé, že tie najdôležitejšie myšlienky, ktoré mi prídu na um neviem ovládať, neviem to nejakým spôsobom vygradovať tým, že sa niekde úmyselne ocitnem, navodím atmosféru a cink – myšlienka dorazila.
Je to vždy spontánne. To je na tom výborné. Často sa venujem úplne novému biznisu alebo nápadu s takým zanietením, že ma to až prekvapuje. Napriek tomu, že som pred mesiacom o takýto nápad ani nezavadil.
Zvyky alebo rituály nemám. Mám zatiaľ šťastie na to, že myšlienky prichádzajú úplne samé.
Spomenul ste slovo zvyky. Máte nejaké svoje absurdné zvyky?
Ak ich mám, tak o nich neviem. Je to súčasť môjho JA, ktoré mne príde prirodzené, ale myslím si, že keby ste sa opýtali mojich blízkych, tak by sa určite niečo našlo.
Máte možno nejakú radu pre pre ľudí, ktorú by ste odporúčali neignorovať?
No už ako mladý človek som riešil veci horúcou hlavou a tie rady, ktoré prichádzali som nevnímal, resp. som ich zavrhol zo slovami: “Čo ty môžeš o tom vedieť?” alebo “veď ty si už starší”, alebo “vtedy bola iná doba” a podobne…
Ja by som skôr radil rady počúvať, zobrať si z nich naozaj to cenné, pokiaľ sú tie rady mierené správne a naozaj od srdca. Určite si ich aspoň vypočuť. Precediť ich cez svoje pomyselné sito, aby sme raz neľutovali, že sme ich vtedy nepočúvali. Raz i my budeme chcieť rady rozdávať.
Zhrnutím skôr odporúčam rady počúvať a nie ignorovať.
Čo robíte pán Marek, keď ste zahltený alebo nesústredený? Ako sa to prejavuje na vás?
Keď som zahltený napríklad myšlienkami alebo mám nejaký vír rôznych informácií v hlave, tak prestávam trochu vnímať svoje okolie. Keď šoférujem v aute, tak sa ocitneme zrazu na nejakom mieste a ani neviem, ako som tam vlastne prišiel. Keď je to v domácom prostredí, niekto na mňa hovorí a ja buď neodpoviem vôbec alebo odpoviem za pol minúty, čo už väčšinou býva neskoro. (smiech)
Kedy ste stretli človeka na správnom mieste?
To je veľmi dobrá otázka, pretože ich stretávam skoro každý deň, odkedy som otvoril oči. Napríklad včera som stretol človeka na správnom mieste a to pána predavača v potravinách alebo pána kominára, ktorý nám vymetal komín. Pozorovať týchto ľudí pri svojej práci bolo úžasné. Lásku a odhodlanie s akým svoju prácu vykonávajú je na nich vidieť. Dávajú Vám to pocítiť a tým svoju pozitívnu energiu prenášajú aj na Vás. To si myslím, že sú ľudia na správnom mieste. Potrebujeme ich stretávať. Len ich nesmieme prehliadať.
