Prečo dávanie darov prináša väčšiu radosť ako ich prijímanie?

Vianočné darčeky

Ako dieťa som určite rád dostával dary. Mal som sny a pokiaľ rodičia mohli, tak mi ich splnili. Vtedy som bol samozrejme za to rád, ale postupne ako človek dospieva zistí, že veľmi rád dary i dáva a stavia sa do pozície darcu. Napríklad dieťa nakreslí obrázok mamičke. Pokiaľ už v pokladničke nasporí nejaké drobné peniaze, tak niečo rodičom spätne i kúpi. Mal som z toho veľkú radosť, ak som ich mohol zase aj ja obdarúvať. 

Ak dieťa pomáha rodičom,  je to taktiež forma obdarovania. 

Tým ako človek dospieva tak zisťuje, ktoré dary sú dôležitejšie. Celé to obdarovanie je ideálne, keď sa deje na poli, ktoré nazývame láska, ktorá je nekonečná. Tie spôsoby, akými obdarovať sú naozaj nespočetné, či už úsmev alebo dobrý skutok a tak ďalej. 

Keď dávate dary, dostávate za ne úsmev alebo trebárs slzu šťastia, podstatný je ale pocit, ktorý pri tom zažívate. Nedá sa opísať, to musí každý z nás zažiť. A verím, že už i mnoho krát zažil. Pocit, ktorý zažijete pri obdarúvaní, sa vám vynorí i opätovne.

Oceánom týchto pocitov sú Láska a Vďačnosť. Sú vzájomne prepojené a prelínajú sa. 

Nezištnosť s akou sa to snažím robiť, je altruizmus. Nepotrebujeme za svoju dobrotu dostať spätnú väzbu v tom, že budeme oslavovaní alebo dokonca spätne obdarovaní. Mám jasný cieľ a to nezištne robiť svoju prácu. Preto vznikol projekt goldfish.help.

Zažil som v blízkej dobe veľký pocit radosti, keď som niekoho obdaroval. Vedel som, že existuje určitá skupina ľudí bez domova. Žijú pri hlavnej ceste prvej triedy v lesíku. Na začiatku zimy som im tam doniesol spacáky, matrace atď. Snažil som sa tam prísť, keď tam nikto nebol, čiže ani nevedeli od koho to je. Ten pocit čo vám to dá, že ste urobili niečo pre druhého a nebol absolútne nijako opätovaný. No bol som užitočný pre druhého.

Alebo keď som bol nakupovať, stretol som jednu starenku, ktorá mala ako som zistil, choré srdiečko. Záchranku, ktorú som mal na telefóne, starenka odmietla. Ľudia ju úplne míňali, zahltení prúdom svojich myšlienok, čo treba ešte nakúpiť na Vianoce. Uvedomil som si, že pani pôjde domov desiatky minút pri takom tempe a problémom s dýchaním. Tak som ju naložil do auta a odviezol som ju, kde bývala.

Pocity, ktoré ma zaliali keď som odišiel od jej domu ma utvrdili, že áno Miro, toto je to, čo chceš robiť, pokračuj v tom ďalej.